Prečo Rytmus môže to, čo nemohol Mikla ?

Autor: Róbert Mikla | 8.11.2013 o 10:30 (upravené 8.11.2013 o 14:02) | Karma článku: 18.78 | Prečítané  75176-krát

Nechcem obhajovať svoju mladosť, nezmením ju, za mnohé z nej sa kde tu hanbím. V istom ohľade som nebol dobrý vzor pre mladých ľudí. Chcel by som sa raz na Slovensko vrátiť, založiť si rodinu, vychovať deti. Verím, že dovtedy Rytmusova doba, kedy sa primitivizmus toleruje a vulgárnosť opakuje a velebí, bude preč.

Písal sa 9. júl 2005. Bola sobota, prebiehal Orange Summer Domaša 2005. Východniarov mám rád, prídu mi takí vrúcni a dobrosrdeční. Pil som s nimi už od obeda, aby som večer vyrobil ďalší z prúserov, na ktoré nie som hrdý.

"Má tu niekto morálny problém s našimi pesničkami? Ak hej, nech ide do ..., lebo my na to ......", odštartoval som vystúpenie svojej kapely Projekt Náhoda. Povyzliekal som sa donaha, ukázal som holý zadok i ... . Texty skladieb boli plné vulgarizmov, ale hrávali sme ich bežne, vždy po 22:00.

Už o 3 dni neskôr, 12. júla ma vranovský vyšetrovateľ obvinil z trestného činu výtržníctva. „Obvinenému hrozí trest odňatia slobody do výšky dvoch rokov“, písali noviny. „Matky s malými deťmi neverili vlastným očiam“, rozhorčoval sa denník Nový čas. Nejdem polemizovať, čo by to boli za matky, ktoré vodia svoje deti po 22:00 po festivaloch.

Súd prebehol na pomery v slovenskej justícii rýchlo. Dostal som pokutu 30-tisíc korún. Neodvolal som sa. Bola to blbina a viac ako 30-tisíc ma trápila stále horšia reputácia. Ale taký bol Projekt Náhoda, taká bola moja mladosť.

Čo sa zmenilo za 8 rokov?

V prvom rade sa zmenil Robo Mikla. Dnes si počítam 486-ty deň, kedy som sa nedotkol  alkoholu v žiadnej jeho forme a koncentrácií. Žijem v New Yorku. Živím sa prevažne manuálnou robotou a hudbou, či činnosťami, ktoré súvisia s tvorbou zvuku. Vysielam pravidelne v rádiu, spolupracujem s tunajšou kapelou, fotím, študujem jazyk, fotografiu v rámci kurzov a problematiku závislostí v istom programe pre laických terapeutov. Našiel som v sebe pokoru, disciplínu a režim.

Slovensko mi chýba, sledujem aspoň dianie cez niektoré médiá a s nepokojom v duši som až doteraz mlčky prihliadal na to, ako sa na Slovensku za tých 8 rokov zmenila doba. K horšiemu.

Jeden opitý spevák sa v roku 2005 vyzliekol na pódiu pred približne päť tisíc ľuďmi, neskoro v noci a zaspieval niekoľko vulgarizmov. Kapelu Projekt náhoda nehrali masovo v rádiách. Kto nechcel, nemusel to počúvať.

Iný slovenský interpret od roku 2006 pravidelne dávkuje 5 miliónom ľudí vo svojich skladbách  zmes vulgarizmov. Najodpornejších, aké som kedy počul. Lebo výraz „poj.b si mamku“, ktorý Rytmus s obľubou používa, je priveľa aj na starého Roba Miklu z roku 2005. Vtedy bol slovný útok na mamku najhnusnejšou, najpodlejšou urážkou, za ktorú by jej interpretovi neostali v papuli ani dva zuby. Nehovoriac o tom, ako v niektorých skladbách obhajuje kriminalitu, namiesto toho, aby svojich mladých následovníkov motivoval, aby študovali, makali na sebe a boli lepšími ľuďmi, spieva takéto veci: „Neni som vy...aný študent, ani po...aný maturant. Mám školu života, som v prvom rade fakturant. Čorky a penáze a biele kone, vstávať do roboty jako k...t tak to néé...“ . Čo z toho, že tri krát za rok kdesi teatrálne s veľkou vážnosťou vyhlási: „DECKÁÁÁ  NEBERTE DROGY!“  . Prostredie a spôsob života, aké popisuje v piesňach a predvádza vo svojich klipoch, sú postavené aj na drogovom biznise.

Hrávajú ho v rádiách, má klipy, stovky koncertov, vystupuje počas oficiálnych akcií platených slovenskými samosprávami a subjektmi ponúkajúcimi tovar bežnému spotrebiteľovi. Argument, že kto nechce, nemusí počúvať, neobstojí.

Do roku 2013 som tohto „kráľa“, ako sa sám nazýva, ignoroval a v istých momentoch vlastného zúfalstva obdivoval, že na tom, na čom ja som pohorel, on dokázal postaviť svoju značku. Keď som na Youtube zhliadol prvýkrát reklamu s názvom Vrbovského Píščany (zadávateľ – Gorila.sk a Arara.cz), jej posolstvo malo na mňa pozitívny dojem. Mladí ľudia by mali čítať hodnotnú literatúru, nie počúvať vulgárne sračky. Ale tým pozitívny dojem skončil. Negatívny dojem na mňa mal recitovaný text ultradementnej piesne s názvom „Jebe“. Naozaj si myslíme, že keď niečo vypípame, nemá to už na mládež zlý vplyv?

Pri pohľade na túto reklamu a Rytmusovu tvorbu mi ostalo v hlave niekoľko otázok:

- Kde sú teraz puritáni, ktorí podávali trestné oznámenia na Roba Miklu?

- Sú naozaj reklamné agentúry a ich zamestnanci tak úbohí, že musia siahať po takomto odpade ako podnete pre dobrú reklamu?

- Sú firmy, ktoré si toto objednávajú naozaj presvedčené o marketingových plusoch pre svoje podnikanie?

- Zmenilo sa Slovensko za tých 8 rokov až tak, že sa na toto mlčky prizeráme a je nám to jedno?

- Zmenili sa bulvárne médiá, ktoré kedysi za niečo Miklu ukrižovali, Rytmusovi za to isté robia reklamu?

- Alebo sme sa zmenili my a to, čo nám kedysi vadilo, nás dnes baví?

Nechcem obhajovať svoju mladosť, nezmením ju, za mnohé z nej sa kde tu hanbím. V istom ohľade som nebol dobrý vzor pre mladých ľudí. Chcel by som sa raz na Slovensko vrátiť, založiť si rodinu, vychovať deti. Verím, že dovtedy Rytmusova doba, kedy sa primitivizmus toleruje a vulgárnosť opakuje a velebí, bude preč.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ministrom dopravy bude Árpád Ersék, Most obsadí aj tri posty štátnych tajomníkov

Most-Híd predstavil nominácie na vládne posty, ktoré mu pripadli po prijatí odpadlíkov zo Siete.

DOMOV

Fico dáva blízkym autá, k platu ho dostane aj Erik Tomáš

Prechod k premiérovi Tomáša nezabolí.

KOMENTÁRE

Niekto ako Kaliňák nazval Hedvigu klamárkou

Je to príbeh krajiny, kde mašinéria štátu môže z obete s ľahkosťou urobiť nepriateľa.


Už ste čítali?